Keď som sa ráno zobudil, našiel som najmladšie dievčatko Rút spať vedľa mňa. Položila si hlávku na moje plece a ja som cítil tlkot jej srdiečka blízko môjho. Nepohol som sa, lebo som tam chcel zostať a tešiť sa z tejto chvíle, zo skutočnej radosti, ktorú mi to robilo.
O nejakú chvíľu dom začal ožívať a obe jej sestry prišli ku mne. Jedna sa posadila na mňa, kým staršia vzala moju ruku a povedala: „Povedz nám príbeh, povedz nám príbeh.“
Malá Rút sa prebudila, ale nepohla sa. Ležala tam usmievajúc sa a hľadiac na mňa. Šarel, ktorá mi sedela na bruchu, povedala: „Áno, prosím, povedz nám príbeh.“ Potom sa naklonila a objala ma okolo krku so slovami: „Ľúbim Ťa.“
„A ja tiež,“ povedala Rút rozhorlene.
„My všetky Ťa ľúbime,“ povedala so súhlasom Rebeka. Aké krásne to bolo.
Peter, ktorý sa prebudil, povedal otcovsky: „Radšej dovoľte Pánovi posadiť sa, lebo vám nebude môcť nič povedať.“ Šimon zdvihol dievča, ktoré ma objímalo a posadil si ho na koleno a Peter urobil to isté s malou Rút, ktorá bola ešte stále zahľadená na mňa.
„Nech sa páči,“ povedal som Rebeke, „ty seď so mnou,“ a urobil som jej miesto na kolene.
„Boli raz traja anjeli v nebi,“ začal som, „ktorí čakali, aby im Boh dal duše, ktoré mali na zemi strážiť. Čakali, kým sa Boh rozhodne, ktoré to budú. Anjeli neboli nikdy nedočkaví, pretože vedeli, že Boh má všetko naplánované a že On všetko zorganizuje.
Jeden deň Boh zavolal prvého anjela a dal mu na starosť krásne dievčatko. Anjel bol veľmi šťastný, že je schopný konať Božiu vôľu a zároveň bol šťastný z nádherného bábätka, pri ktorom mohol stáť. Anjel povedal aj tým dvom, aký je šťastný a zavolal ich, aby sa pozreli na dievčatko. Všetci traja si hovorili, aké nádherné je bábätko, o ktoré sa má starať. A tak dvaja anjelici čakali na Božie zavolanie.
V istý deň Boh zavolal aj druhého anjela a dal mu na starosť krásne bábätko, tiež dievčatko, aby naň dával pozor. Toto bábätko bolo sestričkou prvého dievčatka, preto keď druhý anjel šiel k duši, o ktorú sa mal starať, našiel tam prvého anjela s jej sestrou. Obaja anjeli priviedli tretieho anjela, aby sa pozrel na ich zverenkyne a všetci traja sa zhodli, že obe deti sú nádherné. Potom tretí anjel odišiel čakať na Božie poverenie.
O nejaký čas Boh zavolal aj tretieho anjela, aby dával pozor a ochraňoval krásne novonarodené dievčatko. Keď anjel prišiel k nemu, zistil, že je sestričkou predošlých dvoch dievčatiek a že obaja anjeli sú v tej istej rodine. Traja anjeli teda dávali pozor na dievčatá a vždy v nich videli krásu. Pre anjelov bola každá chvíľka radosťou, lebo dávali pozor na výtvory Božej lásky.
Počas dňa anjeli boli po boku dievčat. V noci, keď spali, anjeli stáli nad nimi, chránili ich a starali sa o ne. Anjeli sa tešili z každej chvíľky života dievčat, tešili sa, že sú pri nich a konajú Božiu vôľu. Keď sa dievčatká modlili, anjeli sa pridali k nim a chválili Boha, odnášali ich prosby k Nemu. Keď sa dievčatká modlili, anjeli videli, ako ich posilňuje Božia láska. Anjelici boli veľmi šťastní a nikdy neočakávali ani si nežiadali, aby sa dievčatá pomodlili za nich. Stačilo im, že mohli byť pri nich a dávať na ne pozor. Anjeli si nežiadali nič iné.
Potom v jeden večer istý cudzí človek dievčatá požiadal, aby sa pomodlili za svojich anjelov. Ony poslúchli a keď sa za nich modlili, anjeli boli naplnení Božou láskou a radosťou. Bola to odmena za prácu, ktorú konali a Boh odpovedal na modlitby troch sestier spôsobom, o ktorom nevedeli, ani ho nechápali. A teraz sa tri sestričky každý deň modlia krátku modlitbičku za svojich anjelov a každý deň ich Boh odmieňa.“
„Včera večer sme sa modlili za našich anjelov,“ povedala Rebeka a jej sestričky súhlasne prikývli.
„Nuž, snažte sa pomodliť za nich každý deň, pretože vás milujú a starajú sa o vás,“ povedal som.
Malá Rút s prštekom v ústach povedala: „Videla som môjho anjela. Bol veľký a pekný.“
„Vždy si pamätaj, že on je tu pre teba a že Boh ho poslal k tebe, lebo Boh ťa miluje.“ Dievčinky s vážnym výrazom v tvári prikývli: „Budeme, budeme.“
Ich matka prišla a povedala: „Dievčatá, poďte sa umyť. Dúfam, že vás nevyrušovali,“ spýtavo povedala.
„Nie, tešil som sa z ich spoločnosti,“ povedal som so šťastným úsmevom, vidiac troch anjelov kráčajúcich vedľa dievčat, ktoré sa šli umyť.
Peter mi povedal: „Pane o anjeloch toho veľa nepočujeme. Bolo pekné, že si o nich hovoril.“
„Áno, Peter, väčšina ľudí zabúda na svojich anjelov, ale okrem toho, väčšina ľudí zabúda na mnohé dary, ktoré im Boh dáva. Na anjelov by sa nemalo zabúdať, lebo pre ľudstvo robia veľmi veľa a robia to z lásky a bez toho, aby vyhľadávali odmenu.“
Vstali sme a šli sme sa umyť pred raňajkami. Matka Rút povedala: „Áno, zabudla som na svojho anjela. Teraz sa budem za neho každý deň modliť.“
„To ho urobí veľmi šťastným,“ povedal som, lebo som videl jej anjela, ako predo mnou kľačí a usmieva sa.
z knihy Ježišovými očami – A. Ames
