Trocha sa zatackal. Obišla ho slabosť a zostalo mu mdlo. Vyplašila sa. „Roman? Ste v poriadku?“ chytila ho za rameno. Dúfal, že v klimatizovanej reštaurácii nevoľnosť prejde, no na chodníku sa mu načisto podlomili nohy. Grace vykríkla, chcela ho zachytiť, no stiahol ju so sebou. Chcel sa opýtať, či si neublížila. Chcel povedať, že ho to mrzí. No Grace už kričala o pomoc a prevrátila ho na chrbát. Necítil nič, iba ťažobu. Jej hlas akoby sa vzďaľoval, sotva ho počul. „Roman! Och, Bože… Ježiš, pomôž mu. Pomôž nám!“ počul z diaľky jej hlas.Obklopila ho tma. Necítil bolesť. Nepotreboval dýchať. Horúci betón sa pod ním poddal a potom akoby ho vystrelil…
-
-
JEDNODUCHOSŤ
Jednoduchosť. Príroda. Prozreteľnosť.Domáci chlebík, zelenina z vlastnej záhradky, kvety v črepníkoch. Radosť z maličkostí, z východu slnka, zo spevu drozda, z vône kávy. Z dažďových kvapiek na okne, zo vzídeného semiačka, z chladného ranného vánku na tvári.Toto pre mňa nie sú už len pekné slová a vety, ale životný štýl. Ako som si minule napísala do popisu na mojom záhradkárskom instagramovom účte tekvicky.a.pivonky – dreaming of a farmlife in the future, yet doing the little I can now. Áno, snívam o malom domčeku pod lesom, kde by sa skoro ráno chodievali pásť srnky, kde by som mala veľkú zeleninovú záhradu, plno kvetov a zopár ovocných stromov, nejaké sliepočky a prepeličky…
-
MODLITEBNÉ BALÍČKY
Projekt modlitebných balíčkov bol na počiatku celého Denníka jednej duše a prinášal mi veľkú radosť. Z istých dôvodov však po čase z ponuky zmizli, no už dávnejšie som začala uvažovať o možnosti ponúknuť ich v novej forme znova. Asi viacerí viete, že posledný rok som začala záhradničiť. Stále viac mám rada aj prechádzky lesom, fascinujú ma kvety, vtáčky, zvuky a vône prírody, striedanie ročných období a krása v každom z nich. Čím som staršia, tým viac mi príroda a celé Božie stvorenie prirastá k srdcu. Túto lásku chcem postupne pretaviť aj do tvorby Denníka a začala som práve modlitebnými balíčkami. Čo je to „modlitebný balíček? Modlitebný balíček je kôpka vecí,…
-
VIANOCE
Pane, ja mám byť jeho pozemským otcom? Obyčajný tesár? Tvoj Syn si iste zaslúži niekoho lepšieho, ako som ja! Jozef sa zahľadel na tmavé steny pastierskej jaskyne a oči mu naplnili slzy. Plný zahanbenia sklopil zrak a sťažka prehltol. „Odpusť mi.“ Toto dieťa sa malo narodiť v paláci. „Odpusť mi.“ Po tvári mu stekali slzy. Dieťatko otvorilo oči a pozeralo naňho. Zahanbenie, ktoré cítil, vystriedala láska. Sklonil sa k nemu a pobozkal malú rúčku, ktorá chytila jeho prst, a jeho vnútro sa otvorilo Božej vôli. Vtom začul za chrbtom kroky, prudko sa obrátil a postavil sa pred jasličky. Vo vchode do jaskyne stál starý pastier a hneď za ním mladší…
-
MÔJ ADVENT
Najväčší dar, ktorý môžeme dať nášmu skvelému Bohu, je pripustiť, aby nás rozradostnila jeho láska. Tu sa začínajú Vianoce. // Ann Voskamp – Najväčší dar . . Tak sa zastavte. Stíšte. Hĺbajte. Čakajte. Počas každého dňa adventu vám prináša dar času, takže máte príležiťosť stíšiť sa a čakať.Čakať na Boha, ktorý prichádza do maštale a pretvára sa na chlieb, po akom prahneme.Čakať na Spasiteľa v povojníku, ktorý nám, poškvrneným, prináša rúcho spásy.Na Ježiša, ktorý tvorí presne to, čo my nevieme, ale každý z nás to chce:Vianoce. . . Advent je čas tichého očakávania. Ak má do našich sŕdc znova vstúpiť Kristus, potrebujeme pokánie. Bez pokánia budú naše srdcia zaplnené svetskými…
