Keď som sa ráno zobudil, našiel som najmladšie dievčatko Rút spať vedľa mňa. Položila si hlávku na moje plece a ja som cítil tlkot jej srdiečka blízko môjho. Nepohol som sa, lebo som tam chcel zostať a tešiť sa z tejto chvíle, zo skutočnej radosti, ktorú mi to robilo. O nejakú chvíľu dom začal ožívať a obe jej sestry prišli ku mne. Jedna sa posadila na mňa, kým staršia vzala moju ruku a povedala: „Povedz nám príbeh, povedz nám príbeh.“ Malá Rút sa prebudila, ale nepohla sa. Ležala tam usmievajúc sa a hľadiac na mňa. Šarel, ktorá mi sedela na bruchu, povedala: „Áno, prosím, povedz nám príbeh.“ Potom sa naklonila…

Už bola tma, keď sme prestali spievať. V diaľke, na samote, sme zazreli jediné svetlo. „Učiteľ, poďme sa tam pozrieť, možno tam nájdeme príbytok na noc,“ zvolal Peter. Keď sme sa priblížili k malému domčeku, vnútri sme videli osamelú postavu muža. V rukách mal Písmo a spieval Bohu žalmy. Peter povedal: „Aha, je to svätý muž, poďme ho poprosiť o pomoc.“ „Peter, môj priateľ, on je ten, ktorý potrebuje pomoc.“ Peter pozrel na mňa a zmätene dodal: „Uvidíme.“ Keď sme podišli bližšie, učeníci si všimli, že ten muž je malomocný. To bol dôvod, prečo býval sám ďaleko za dedinou. „Učtieľ,“ zvolal Júda, „mali by sme sa od neho držať čo…