Jednoduchosť. Príroda. Prozreteľnosť.Domáci chlebík, zelenina z vlastnej záhradky, kvety v črepníkoch. Radosť z maličkostí, z východu slnka, zo spevu drozda, z vône kávy. Z dažďových kvapiek na okne, zo vzídeného semiačka, z chladného ranného vánku na tvári.Toto pre mňa nie sú už len pekné slová a vety, ale životný štýl. Ako som si minule napísala do popisu na mojom záhradkárskom instagramovom účte tekvicky.a.pivonky – dreaming of a farmlife in the future, yet doing the little I can now. Áno, snívam o malom domčeku pod lesom, kde by sa skoro ráno chodievali pásť srnky, kde by som mala veľkú zeleninovú záhradu, plno kvetov a zopár ovocných stromov, nejaké sliepočky a prepeličky…

Najväčší dar, ktorý môžeme dať nášmu skvelému Bohu, je pripustiť, aby nás rozradostnila jeho láska. Tu sa začínajú Vianoce. // Ann Voskamp – Najväčší dar . . Tak sa zastavte. Stíšte. Hĺbajte. Čakajte. Počas každého dňa adventu vám prináša dar času, takže máte príležiťosť stíšiť sa a čakať.Čakať na Boha, ktorý prichádza do maštale a pretvára sa na chlieb, po akom prahneme.Čakať na Spasiteľa v povojníku, ktorý nám, poškvrneným, prináša rúcho spásy.Na Ježiša, ktorý tvorí presne to, čo my nevieme, ale každý z nás to chce:Vianoce. . . Advent je čas tichého očakávania. Ak má do našich sŕdc znova vstúpiť Kristus, potrebujeme pokánie. Bez pokánia budú naše srdcia zaplnené svetskými…