Zabudni na svoje drobné starosti! Vezmi na seba moje starosti: duše sa strácajú!
Zachraňuj duše! Napodobňuj ma! Mojím poslaním bolo zachraňovať duše. Aj ty ich zachraňuj tak, že všetko obetuješ mne!
Keby si dôverovala trošku viacej, zachránila by si ešte viac duší! Čokoľvek robíš, rob to pre ne. Počítam s tebou!
Teraz mi povedz: Čo na tom, keď trpím smädom, alebo keď svoju batožinu ledva vláčim… Len aby boli spasené duše, aby misie rozkvitali a a by sa rozširovalo Božie kráľovstvo!
Keby si pochopila, čo je to „dostať sa do neba“ a čo je to „stratiť nebo“, už by ti okrem toho nezáležalo na ničom… Zaujímala by ťa iba spása duší!
Hneď, ako sa prebudíš, už si aj pýtaj odo mňa duše! Volaj ku mne za hriešnikov! Tým urobíš môjmu Srdcu takú veľkú radosť, že to nemôžeš ani pochopiť.
Máš moc zachraňovať duše. Máš moc zvyšovať počet veriacich v Krista. A máš moc zlých zabrzdiť.
Ver, že môžeš spasiť duše aj najjednoduchším skutkom, keď to robíš v záujme záchrany duší! Ver tomu pevne! Preto musíš veriť, lebo tým osláviš moju moc a moju dobrotu!
Ó, tie duše, dcérka moja, tie duše… Keby si vedela, čo znamená to slovo pre mňa, Spasiteľa! Keby si to pochopila, nestrácala by si ani minútu; na veľkom poli dobrého zrna a buriny by si pracovala so mnou a pri mne s takou horlivosťou, čo by ťa urobila svätou…
15. marec. Prichádzala som domov zo svätej omše. Bola zima a nemala som na nohách pančuchy: myslela som na hriešnikov a obetovala som to za nich.
– „Dáš mi, Pane, dve duše za moje premrznuté nohy?“
– „Dve? Radšej dvetisíc!“ (A pripomenul mi, že svätej Terézii z Avily dal za jej jedinú modlitbu 6000 hriešnikom milosť obrátenia.)
Sú duše, ktoré nemôžem zachrániť, keď mi dnes nepomôžeš!
zdenníka Gabriely Bossis, „On a ja“ – duchovné rozhovory s Ježišom
