Pane, ja mám byť jeho pozemským otcom? Obyčajný tesár? Tvoj Syn si iste zaslúži niekoho lepšieho, ako som ja!
Jozef sa zahľadel na tmavé steny pastierskej jaskyne a oči mu naplnili slzy. Plný zahanbenia sklopil zrak a sťažka prehltol.
„Odpusť mi.“ Toto dieťa sa malo narodiť v paláci. „Odpusť mi.“ Po tvári mu stekali slzy.
Dieťatko otvorilo oči a pozeralo naňho. Zahanbenie, ktoré cítil, vystriedala láska. Sklonil sa k nemu a pobozkal malú rúčku, ktorá chytila jeho prst, a jeho vnútro sa otvorilo Božej vôli.
Vtom začul za chrbtom kroky, prudko sa obrátil a postavil sa pred jasličky. Vo vchode do jaskyne stál starý pastier a hneď za ním mladší muž. Hľadeli dnu s nadšeným a zvedavým výrazom v tvárach. „Je tu dieťa?“ Starší muž vstúpil do jaskyne. „To dieťa, o ktorom hovorili anjeli?“
„Anjeli?“ Jozef si všimol aj iných pastierov a za nimi stádo oviec na lúke pod horskou jaskyňou.
„Pánov anjel sa zjavil medzi nami a obklopila nás žiara Pánovej slávy,“ vravel pastier, keď sa aj ďalší začali tisnúť dnu. „Báli sme sa, ale anjel nás upokojil, že sa nemáme čoho báť.“
„Povedal nám: ´ Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom,´ “ dodal ďalší.
Dopredu sa pretlačil ešte jeden. „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“
Starý pastier striedavo hľadel na Jozefa a Máriu, ktorá spala na sene, a potom jeho pohľad zablúdil k jasličkám v zadnej časti jaskyne. Oči mu zažiarili nádejou. „A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
„K anjelovi sa odrazu pridali zástupy ďalších, boli to nebeské vojská a vzývali Boha: ´Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.´“
So slzami stekajúcimi po lícach sa Jozef otočil a vzal Ježiša z jasličiek. „Jeho meno je Ježiš.“
Keď zaznelo Ježišovo meno, pastieri padli na kolená a vo svetle ohňa sa im rozžiarili tváre.
Mária sa prebrala. Prekvapene sa posadila, keď zbadala zástup cudzích ľudí. Jozef prešiel k nej a kľakol si s Ježišom v náručí. „Pán im zvestoval Ježišovo narodenie, Mária.“ Porozprával jej, ako k nim prišli pastieri.
Mária sa usmiala na pastierov a unavene sa opäť uložila na lôžko. Pokojne sa usmievala, keď jej Jozef položil Božieho Syna do náruče. Jozef spolu s pastiermi v úžase sledoval, ako Mária s Ježišom zaspali.
„Pán prišiel medzi nás,“ povedal nakoniec potichu.
Starý pastier zatvoril oči, kým mu do hustej brady stekali slzy.
„Nech je požehnané meno Pánovo.“
.
// Rodokmeň milosti / Mária – Francine Rivers
